Culloden sa zapísal do histórie Škótska ako posledná veľká bitka za
nezávislosť Škótska spod nadvlády Anglicka. Stovky rokov Škótski
vlastenci bojovali za svoju nezávislosť. Aby mohli žiť ako slobodní
občania v mieri, aby nevesty nemuseli stráviť svadobnú noc s anglickým
zemepánom (právo Prvej Noci), aby znovu mohli slobodne hrať na gajdy
a nosiť svoje kroje, aby raz a navždy skončili útlak a krutosti Anglického
militaristického expanzionizmu.
Žiaľ jednotlivé klany neboli jednotné v podpore nezávislosti. Veľa
Škótskych lordov so svojimi poddanými bojovalo na strane Angličanov.
Vidina získania nových pozemkov a území bola pre nich asi dostatočne
motivujúca.
Bitka pri Cullodene, neďaleko mesta Inverness, na severe Škótska sa
odohrala 16-ho apríla 1746. Bola to posledná veľká bitka v Británii.
Jakobitská a hlavne armáda z Vysočiny (Highland Army) v počte 5000
bojovníkov pod velením škótskeho princa Charlesa Edwarda Stuarta -
následníka trónu tu bola porazená anglickým kráľom Georgom II., a jeho
9000 vojakmi vládnych oddielov pod velením jeho syna Williama, Vojvodu
z Cumberlandu.
Regimenty z klanov Vysočiny sformovali Jakobitskú prvú líniu. Smola
bola vtedy na strane jakobitov, pretože zblúdená guľka zasiahla poslíčka,
ktorý mal predať rozkazy k útoku ľavému krídlu. Tým pádom pravé krídlo
zaútočilo skôr ako zvyšok armády a aj napriek ich zdrvujúcemu útoku,
ktorým prelomili prvú líniu vládnych oddielov sa im nepodarilo udržať
pozície a dostali sa do obkľúčenia. Armáda kráľa Georga II. mala navyše
zreteľnú prevahu v delostrelectve a jazde čo rozhodlo, že Vojvoda z
Cumberlandu v ten deň dosiahol svoje jediné vojenské víťazstvo v kariére.
Jeho víťazstvo bolo žiaľ spojené s extrémnymi násilnosťami, ktoré
nasledovali po bitke. Obeťami jeho krutosti sa stali nielen ranení
škóti, ale aj väzni a dokonca nevinné civilné obyvateľstvo. Osady boli
vypaľované, civilisti popravovaní. Toto plánovité znásilňovanie krajiny
vojvodom a jeho nasledovníkmi počas následnej vojenskej okupácie
vytvorilo púšť z jedného pobrežia k druhému. Vďaka týmto násilnostiam
dostal vojvoda William prezývku “Butcher” – mäsiar.
V súčasnosti je v areáli bojiska múzeum s audio-vizuálnym programom
a historickou výstavou. Múzeum má bezbariérový prístup a okrem budovy
s výstavou sú súčasťou areálu aj chodníky po celom bojisku s tabuľkami
značiacimi kde bol aký oddiel pod koho velením, v strede je postavená
kamenná mohyla na pamiatku bojovníkov z Vysočiny, vyvýšená rozhľadňa a
takisto tu môžeme nájsť aj hromadné hroby, kde boli pochovaní bojovníci
klanov – každý klan má svoj hrob.
Areál bojiska je v správe organizácie The National Trust for Scotland,
5 Charlotte Square, Edinburgh EH2 4EDU.
